| |||||||||||||||
|
|
||||||||||||||
 | |||||||||||||||
|
V stredoveku sa hluchavka považovala za druh žihľavy. Volali ju mŕtva žihľava. Je to pochopiteľné, pretože hluchavku často vídame rásť na tých istých mistach, ako žihľavu, dokonca sa na ňu listami podobá. Už Plínius rozlišoval dva druhy žihľavy - pálivú a nepálivú. Odporučoval ju na opuchy, polmiaždeniny a rany. U nás môžeme nájsť 7 druhov hluchavky, no len jeden druh má bile kvety. Je to jednoročná bylina z čeľade hluchvkovitých. Vyrastá do výšky 20 - 50 cm, má priamu štorhrannú stonku, prístojné vajcovo kopijovité listy a biele kvety. Môžeme ju násť rásť spolu so žihľavou, na rúbaniskách, pri múroch, cestách, plotoch, na lesných čistinách. Nám rastie na hnoji... . Má rada dobre vyplienenú pôdu od buriny, aj keď sama rastie ako burina. Dá sa dobre pestovať. Dáva veľké množstvo medu a má slabo medovú vôňu. Latinský názov hluchavky je odvodené z gréckeho laimos - hltan, alebo zo slova lamia, čo znamená druh morskáho žraloka podľa toho, že kvet má tvar papule. Zber: Zbiera sa biely kvet, alebo celá vňať. Zbierame za suchého počasia. Pri zbere dávame pozor, aby sa nám rastlinka nezaparila, pretože sa zaparí veľmi rýchlo. Zbierame do vzdušného koša nikdy nie do igelitky. Sušíme riedko rozložené, aby sa nezaparila a čo najrýchlejšie využijeme, pretože ľahko podlieha skaze. Chránime pred svetlom a vlhkom (kvety ľahko zhnednú). Vlastnosti: Adstringens, expektorans, sedatívum, mucilaginózum. Úžitok: Pužíva pri chorobách dýchacích ciest, pri poruchách trávenia, proti nepavosti, ako celkové metabolikum, na popáleniny, exémy a pri ženských chorobách. Mladé listy môžme použiť ako dobrý šalát. Má priznivý vpliv na CNS. |
|
|||||||||||||
| |||||||||||||||
