| ||||||||||||||
|
|
|||||||||||||
 | ||||||||||||||
|
Za strých Slovanských čias lipa zastávala v ľudovom liečiťstve dôležité a popredné miesto. Starí germáni mali tento strom za posvetný, slovania mu v mytológii dávali nemenšiu pozornosť. Je symbolom Slovanov. Lipa je strom, ktorý sa dožíva veľmi vysokého veku. Asi nastaršia lipa na Slovensku je Matejova lipa pri bojnickom zámku, kde vraj zvolával radu starších. V Nemecku je lipa stará asi 850 rokov. V minulosti bola lipa ozdobou každej zámockej záhrady a bolo vyšľachtaných kopec odrôd. Má veľmi medonosné a voňavé žltozelené kvety. Kvitne v júli res. v júni. Má hustú korunu, široko rozkonárenú a hrubú sivú kôru priečne zvrásnenú. Darí sa im v hlbokej a úrodnej pôde. Zber: Zbierame kvet a to celé súkvetia aj z jazykovými listenmi na začiatku kvitnutia, aby kvety neokvitali a aby sa ešte neukazovali plody. Zbierame opatrne, aby sme nepoškodili strom - neámeme konáre. Sušíme pri teplote do 35°C bez obracania, aby sa nezaparili a nestratili vôňu. Chránime pred svetlom a vlhkom (najlešie na babičkinej povale). Dlhším uskladňovaním stráca lipa na kvalite. Vlastnosti: Diaforetikum, expektorans. Úžitok: Používa sa pri chorobách z prechladnutia sprevádzaných kašľom. Pomáha pri zápaloch dýchacích ciest, tlmí horúčku (má potopudné účinky). Opatí sa ho uživať v obdbí zvíšenej háklivosti organizmu na choroby - jar, jeseň, ako preventívne opatrenie. Čaj: 1 kopcovitá lyžička lipového kvetu sa zaleje 1/4 litrom vracej vody a nechá sa 15 min. prikryté vylúhovať a potom sa čaj scedí. Vlažné sa prisladí lyžičkou medu. Nesmie sa variť! Pije sa teplý, 3-5 krát denne a to vždy čerstvý hneď pred použitím. Upozornenie: Nezamieňať s inými druhmi lipy! Sú to lipy s chĺpkami, lesklými listami, ... (lipa striebrisá, americká...). |
|
||||||||||||
| ||||||||||||||
