| |||||||||||||||||
|
|
||||||||||||||||
 | |||||||||||||||||
|
Je to trváca bylina z čeľade astrovitých dorastajúca až do výšky 10 - 20 cm. Z poplazivého podzemka vyrastajú na jar šupinaté stonky so žltými úbormi a v lete zas z iných miest pozemka vyrastajú srcovité listy na rube s bielou plsťou (mladé po oboch stranách), kotré chránia rastlinu pred zimou. Za zlého počasia a v noci skláňa hlvičku k zemi. Rozvinie ju iba za slnečného počasia. Kvitne od marca do mája. Dáva veľa čiernožltého peľu a žltého nektáru - je veľmi medonosný. Podbeľu sa darí vo vlhkejších hlinitých pôdach s vyžším obsahom ílu. Môžme ho nájsť na čistnkách, poliach, v priekopách. Liečivé účinkky podbeľu boli známe už za čias Hipokrata a dodnes je podbeľ veľmi ceneným liekom. Oddávna sa používal na tíšenie kašľa. Jeho odborný názov pochádza z latinského tussis, čo znamená kašeľ ago = tíšim; druhový názov farfara z lat. far, čo znamená múka. Zber: Na jar sa uskutočňuje zber kvetných úborov, kotré sa zbierajú ešte pred úplným rozpukom, pretože počas sušenia ešte dozrievajú. Ak by sme zbierali príliš staré úbory, mohlo by sa nám stať, že sa premenia na plody a takéto rastlinu sú potom neužitočné. V lete sa zbierajú listy, ešte mladé a nenapadnuté žiadnou hrdzou ani plesňou a s krátkou stopkou. Sušíme riedko rozložené na dobre vetranom a tmavom mieste. Chránime pred vlhkom. Úbory si musia zachovať pôvodnú žltú farbu. Vastnosti: Expektorans,, mucilaginózum, adstringens. Úžitok: Slúži ako ochranný prostriedok na horné dýchacie cesty, pri kašli, astme ... . Inak je súčasťou rôznych čajovín s podobnými vlastnosťami. Sušený list sa dá vraj použiť aj ako tabak. V ľudovom liečiteľsve sa používajú zvonka listy vo forme obkladov na opuchliny a svalové či nervové bolesti. |
|
|||||||||||||||
| |||||||||||||||||
