| |||||||||||||||
|
|
||||||||||||||
 | |||||||||||||||
|
Je to trváca bylina z čeľade astrovitých. Vysoká je 5 - 30 cm. Má vretenovitý koreň s dužinou, z ktorej vyteká biela mliečna tekutina. Z koreňa vyrastá ružica prízemných listov. Kvety sú uporiadané do úborov. Kvitne od apríla do októbra a je medonosná. Latinský názov tejto rastline dal slávny arabský lekár Ibn Sin, tiež sa vyskytuje pod menom Avicenna. Odvodil ho od gréckeho taraxis, čo znamená zápal očí. Jej mlieko sa sa používalo vtedy totiž na zápal očí. Púpava kedysi patrila aj k najbežnejším druhom šalátovej zeleniny a na tieto účely sa aj pestovala. V tieni majú listy púpavy svetlejšiu farbu a jemnejšiu huť. Veľmi obľúbenoou sa stala v Nemecku, Taliansku a vo Francúzku. Korene pestovaných druhov možno použiť ako náhradu za špargľu. Jej nektár aj keď ho nedáva veľa je veľmi bohatý na bielkoviny. Kôli hojnému výskytu tejto rastliny je veľmi dôležitou pre včelárov. Zber: U nás rastie niekoľko poddruhov púpavy lekárskej. Záleží na nadmorskej výške. Pri zbere sa neodlišujú a môžeme ich zbierať aj všetky spolu. Zbierajú sa korene, vňať aj list. Korene sa zbierajú na jeseň (august - október), alebo na jar (marec). Pri sušení koreň nespie páchnuť. Veĺmi rad ho napádajú myši a hmyz. Sušíme čo najrýchlejšie, najlepšie umelím teplom. Vňať je najlepšie zbierať v období marca aź mája. Vtedy sa zbierajú mladé rastlinky ešte nekvitnúce. Dlhším ukladňovaním sa droga znehodnocuje a rastlina ľahko vlhne. Vlastnosti: Amarum, cholagogum, diuretikum, Úžitok: Veľmi obľúbeným je púpavový med, ktorý sa používa pri nachladnutí a kašli. Napomáha aj látkovej premene. Ďalej viď vlastnosti. |
|
|||||||||||||
| |||||||||||||||
