| |||||||||||||||
|
|
||||||||||||||
 | |||||||||||||||
|
Šalvia je poloker vysoký 20 - 70 cm v spodnej časti s drevnatými časťami vo vrchnej s bylinnými. Patrí do čeľade hlchavkovitých. Celá rastlina je mierne plstnatá, listy sú kopijovitého tvaru, s hustou žilovou sieťou. Je veľmi aromatická a veľmi medonosná. Kvety má veľké fialovej až bielej farby. Kvitne od júma do júla. Latnský názov šalie "salvus" znamená zdravý. Jej ličebné účinky boli známe už v staroveku. Pochádza z oblasti južnej Európy, kde aj rastie voľne v prírode. U nás pestujeme šalviu šľachtenú. Podľa mista pôvodu má aj rozličné vlastnosti. Zber: Zber sa koná v období mája až júna a to viac razy do roka. Môžeme zbierať iba listy, alebo celú byľ. Zbierame za suchého počasia popoludní. Suší sa za izbovej teploty v tieni na vzdušných miestach. Vlastnosti: Aromatikum, adstringens, antiflogistikum, antihydrotikum, gargarizmum, dermatologikum. Externe aj ako antiseptikum a fungicídum. Úžitok: Látky v šalvii potláčajú sekréciu žliaz. Preto sa používa pri chorobnom potení a to zvonka aj zvnútra. Potláča aj tvorbu mlieka. Ďalej šalvia slúži ako kloktadlo pri bolesti hrdla aj na výplach ústnej dutiny ako ústna voda a pri zápale ústnej dutiny. Ako antisepltikum slúži aj externe. Ako dematologikum sa používa na prípravu obkladov pri kožných chorobách. Kôli svojej krásnej vôni nachádza uplatnenie aj vo voňavkárstve. Má podobnú vôňu ako materina dúška (tymián). Na výplach úst sa používa zápar z 2,5 g suchej šalvie. Ako klotadlo môžeme použiť vlažný čaj. |
|
|||||||||||||
| |||||||||||||||
