| ||||||||||||||
|
|
|||||||||||||
 | ||||||||||||||
|
Skorocel je trváca bylina z čeľade skorocelovitých. Má pozdĺž žilkaté, prízemné, kopijnaté listy, podľa čoho získal aj názov. Priamy rúbkovaný stvol dorastá do výšky 10-30cm a na jeho konci môžeme nájsť klas s kopou malích žltích až žltobielich kvietkov. U nás možno nájsť dva poddurhy skorocelov. Rastie na lúkach a pasienkoch, ako burina v záhrade, pri cestách, ... . Má rád vlhké pôdy, bohaté na dusík a humus. Na liečebné účely sa aj pestuje. Zber: Zbierajú sa listy v čase kvitnutia rastliny (máj - august). Zbieame do košov, pretože sa ľahko môžu zapariť. Sušíme chránené pred svetlom a vlhkom. Schne rýchlo. Ušíme bez obracania tak, aby listy nezhnedli a dobre vetráme. Valstnosti: Antiflogistikum, mucilaginózne expektorans. Úžitok: Slovania a Germáni dávali skorocelu čarovnú liečivú silu. Vďaka tvaru listov skorocelu sa skorocel už v dávnych antických časoch používal ako liečebný prostriedok proti boleniu nôh a dával sa do topánok. Starí antický bylinkári už rozlišovali dva druhy skorocelov. Oba odporúčali na zle hojace sa rany (čerstvá šťava z listov), proti silnom kašli, astme, na opuchy, pri uštipnutí osou alebo včelou, aj proti zimnici. V novovekom lekárnictve sa skorocel kopijovitý spolu so skorocelom väčším používali na zastavovanie krvácania. Skorocel pôsobí priaznivo na dýchaciu sústavu so silním zhlienením (kloktať šťavu), používa sa proti zachŕipnutiu, zápalu priedušiek, pri problémoch so žlčníkom a pri zápaloch močových ciest. List má na CNS tlmivé účinky. |
|
||||||||||||
| ||||||||||||||
