| ||||||||||||||
|
|
|||||||||||||
 | ||||||||||||||
|
Zádušník je trváca bylina z čeľade hluchavkovitých. Vyrastá do výšky 10-40 cm, stonka je hranatá s prístojními listami, ktoré sú obličkovité až srdcovité a svojim tvarom pripomínajú brečtan. Korene sú plazivé. Zádušník môžete bežne nájsť ako burinu na vašej záhradke, inak rastie bežne na lúkach, poliach, popri cestách, ... Zádušník sa vraj dostal do liečiteľstva omylom. Nemeckí lekári ho pokladali za Dioskoridov chamikissos a tak ho zaradili medzi liečivé rastliny. Od 12. storočia sa zádušní bežne uvádza v každom liečiteľskom herbári až dodnes. Dioskoridov glechón pripadá mäte sivej (Mentha pulegium). Jeho názov je odvodený od gréckeho glykys, čo znamená sladký, príjemný (k aróme). Zádušník má však veľmi nevýraznú vôňu. Aj tak sa zádušník používal ako gechón. Zber: Zbierame celú vňať v období kvitnutia rastliny (apríl- júl). Vňať nesmie obsahovať žiadne chyby. Listy musia byť čisté a nezaprášené a bez dierok, alebo hnedých častí. Sušíme pri teplote 35°C. Uschovávame dobre chránenú pred svetlom a vlhkom. Vlastnosti: Adstringens, expektorans, diuretikum, slabé antiseptikum, antiflogistikum, antidiaroikum. Úžitok: V minulosti sa zápary zo zádušníka často používali na pľúcne ochorenia, pri chorobách dýchacích ciest, zvonka na omývanie rán a do kúpeľov. Tlmí záchvaty prieduškovej astmy. Uľahčuje rozpúšťnie hlienu pri pľúcnych chorobách. Napomáha látkovú premenu a povzbudzuje chuť do jedla. Podľa Kneippa sa používa aj pri poruchách močenia. V domácnosti sa používa ako koreňová zelenina do jarných šalátov a polievok. Málo sa používa samosatne, častejšie ho pridávame do rôznych čajovín. |
|
||||||||||||
|
| ||||||||||||||
