| ||||||||||||||
|
|
|||||||||||||
 | ||||||||||||||
|
Je trváca bylina vysoká až 120 cm, stonku a listy má pokryté krátkymi chĺpkami s pŕhlivími trichóami s obsahom kyseliny mravčej. Stonka je priama, štvorhranná, listy sú zúbkaté. Koreň je vretenovitý. Rastie ako burina v každej záhrade, na lúkach, pri lesoch. Má rada vlhkejšiu pôdu bohatú na dusík. Odborný názov pochádza z latinského uro, čo znamená pálim. Druhový názov dioica znamená dvojdomá. žihľavu poznali ľudia ako potravinu oddávna. Používali ju do šalátov už v antických časoch. Jej listy obsahujú veľké množstvo vitamínu K, ktorý pomáha tvorbe červených krviniek. Takisto je bohatá na vitamín C. Zber: Najčastejším predmetom zberu je vňať (Herba urticae). Zbierajú sa mladé svetlé a zdravá nadzemné výhonky, ďalej vrcholky. Časom stonka žihľavy zdrevenie, zrevenené časti nezbierame. Zber sa uskutočńuje najlepšie na jar, predtým ako rastlina zakvitne (máj). Zbierať sa môže aj neksôr ale iba tie rastliny, ktoré ešte nezakvitli až do septembra. Sušíme v tieni v tenkých vrstvách. Pri sušení si musí zachovať pôvodnú farbu. Vlastnosti: Diuretikum, metabolikum, expektorans. Úžitok: Žihľava celkovo napomáha látkovú premenu, podporuje činnosť vylučovacích žliaz v tele, pomáha peristaltke čriev. V ľudovom liečiteĹstve sa veľmi cení. Pridáva sa do mnohých liečivích čajovín. Obsahuje veľké množstvo vitamínov. Používa sa aj kaderníctve. Má priaznivý vpliv na rast vlasov a na ich celkový vzhľad. Obsahuje aj malé množstvo hystamínu, ktorý pri popŕhlení vyvoláva tvorbu pľuzgierikov na koži. Čerstvá šťava sa môže použiť na kloktanie. Listy obsahujú veľké množstvo chlorofilu, ktorý sa získava aj priemyselne. Používa sa aj v kozmetike. |
|
||||||||||||
| ||||||||||||||
